Práca
Keď som mala štyri roky, plakávala som najmä cez víkendy. Vedela som, že skoro ráno mama aj otec musia odísť do Bratislavy, aby doplnili chýbajúci tovar. Strážili ma sesternice a bratranci, ktorí sa vraj na mne naučili vymieňať plienky. Cez týždeň ma strážila teta Anka (keď som začala chodiť do školy, tak už len poobede). Domov ma priniesla o šiestej, rodičia ma stihli iba nakŕmiť, okúpať a uložiť do postele.
Zhruba od desiatich rokov som začala pomáhať rodičom v obchode. Som digitálne dieťa: mali sme doma nielen jednu hučiacu mašinu, ale s nástupom do prvej triedy som dostala aj mobilný telefón – nerozbitnú 3310. S počítačom som sa zžila aj vďaka tomu, že som otcovi pomáhala vypĺňať inventúrne dáta. To bolo typické – namiesto hrania hier som pomáhala rodičom v práci.
Předplaťte si Respekt a nepřicházejte o cenné informace.
Online přístup ke všem článkům a archivu
