Na ceste za voľbami

Pri voľbe prezidenta nemáme možnosť voliť poštou, a tak sa vraciam domov. Študujem vo Francúzsku. Za normálnych okolností cestujem domov autobusom cez Prahu, ale pre túto špeciálnu príležitosť som sa rozhodol ísť vlakom do Bratislavy.

Vyrážam kúsok po ôsmej večer z Dijonu. Prvý prestup zvládam s ľahkosťou a pochvaľujem si pohodlie vlakov. Ak to porovnám s naprataným autobusom, kde bojujem každú cestu s mojim spolusediacim o centimetre priestoru, naozaj sa cítim luxusne. Za chvíľu pochopím, že to je omyl. V Mulhouse by som mal presadnúť na vlak do neďalekého Bazileja. Pípne mi správa, že meškať bude minimálne hodinu. Niekto skočil pod vlak.

Nevzdávam to, veď som iba na začiatku. Snažím sa nájsť náhradné riešenie. Ďalšie vlakové spojenia by už môj vlak z Bazileja nedohnali. Chcem si zavolať taxík, keďže Mulhouse je len necelú polhodinu od Bazileja. Zdá sa mi, že to stojí za tie peniaze, lebo by mi to mohlo zachrániť vlakový aj volebný lístok. Všetky Bolty sú obsadené a ostatné spoločnosti majú predražené ponuky. Strácam už pomaly nádej, keď zbadám mladého muža, ktorý tiež zháňa taxík. Hneď sa k nemu pridám a ponúkam, že si rozdelíme sumu. V tom prichádza drobná pani a pýta sa, či sa nemôže pridať. Podarí sa nám zavolať lacnejší Uber a v tejto pozliepanej zostave nasadáme. Cítim eufóriu.