Svetová škola demokracie

V nedávnych dňoch sme mohli sledovať fascinujúcu hru, v ktorej kombinácia politiky a hospodárstva v snahe o kompromis nakoniec takmer vybočila od diplomacie a trhových argumentov až k takmer trhovníckym praktikám. Všetko sa to volá „Uruguajské kolo rokovaní GATT“, pričom GATT je skratkou pre General Agreement on Tariffs and Trade, po našom Všeobecná dohoda o tarifoch a obchode. Dohoda sa začala rysovať v roku 1947 a okolo nej vznikla organizácia, ku ktorej sa postupne pridávali i ďalšie krajiny. Pôvodnymi signatármi boli vlády skupiny priemyslovo vyspelých krajín, ktoré, poučené svetovou krízou 30.rokov, boli presvedčené, že vzrast výroby - a teda aj blahobytu - je pevne zviazaný s medzinárodnou slobodou obchodu. Dnes má GATT 107 členských krajín a minulý týždeň sa v Bruseli bez úspechu skončilo rokovanie, ktoré sa s veľkými nádejami začalo v Uruguaji pred štyrmi rokmi. A i keď sa delegácie dohodli, že sa po Novom roku znovu zídu v Ženeve, nemožno vylúčiť, že svet - a to znamená, či sa nám to páči alebo nie, aj my - stojí na prahu nie postupného otvárania sa trhov, ale protekcionárskej vojny, v ktorej clá a iné dovozné bariéry sú rovnako nebezpečné ako moderné zbrane hromadného ničenia.

Aj keď v Bruseli šlo o dohodu v 15 oblastiach medzinárodného obchodu, pozornosť i jadro sporu sa sústredili na poľnohospodársku výrobu a svetový obchod s jej produktami, prípadne ešte na vývoz služieb. Hlavným terčom kritiky v prvom prípade je Európske spoločenstvo, v druhom Spojené…