Verím vo federáciu

Keby som neveril tomu, že náš spoločný štát vydrží, tak beriem manželku a deti a sťahujem sa z Košíc. Idem preč. Som však tu a tu aj zostanem.

Na jednom z marcových mítingov v Košiciach zazneli v dave heslá a výkriky odsudzujúce „zapredanca Prahy“, pragocentristu, federálneho Slováka, janičiara Petra Raševa. Pred rokom ti tlieskali, dnes ťa vypiskujú. Čo si o tom myslíš?

Pomenovanie „federálny Slovák“ ma neuráža. Keď niekde počujem, čítam alebo sledujem výroky proti sebe, mám pocit, že my sme už raz takí. Potrebujeme vždy nájsť vinníka, akéhosi nepriateľa. Toho jedného, veľkého. Totality sme sa akože zbavili. Hovořím akože, pretože sa mi vidí, že je stále medzi nami. Bytostne potrebujeme kohosi označiť za vinníka, príčinu svojich boľačiek. Vyvolávať heslá: Preč s Raševom, Bakšayom, Čalfom, to je obyčajný nezmysel. To sa len menuje nepriateľ, ktorý neexistuje.

Čím si si, podľa tvojho názoru, vyslúžil u časti obyvateľstva takú „popularitu“?

Vzhľadom na terajšiu situáciu mohli niektoré moje vyhlásenia rozčertiť isté vrstvy nacionálnejšie ladených Slovákov. Kritika sa na mňa zosypala ako vodopád, novinári sa predbiehali, kto bude ostrejší, do úst sa mi postupne dávali slová, ktoré som nikdy nepovedal a povedať ani nemohol. Vyjadrenie, že za Hortyovského Maďarska sa mali Košičania lepšie ako za Slovenského štátu - nuž takýto nezmysel by som nikdy nevyslovil. Dostávam však záplavu rozhorčených listov, kde mi píšu,…