Drby o Bondym

Vzhľadom na môj vek sa, našťastie, zatiaľ nestáva často, že by vychádzali knihy o ľuďoch, ktorých som osobne poznal, či sa s nimi dokonca priatelil. Preto som s veľkým záujmom siahol po pamätiach Vzpomínky malostranské (Nakladatelství Akropolis, 2008) od francúzskej lekárky českého pôvodu Marie Klečackej-Beyly.

Pozoruhodná žena sa tri desaťročia dôverne kamarátila s Egonom Bondym a s jeho partnerkou Juliou Novákovou, ako aj s niekoľkými ďalšími osobnosťami z okruhu pražského undergroundu a disentu. Môj záujem bol o to väčší, že priateľstvo Klečackej-Beyly s Bondym sa vážne kazilo, až napokon skončilo v rokoch 2001 až 2003, keď som s ním už bol v intenzívnejšom kontakte a niektoré opisované udalosti som zažil takpovediac z druhej strany.

Hlavné témy memoárov sú silné a zároveň hrozivé: hlboké sklamanie z blízkeho človeka, zrada priateľstva a krutá neprávosť. Vzťah týchto dvoch ľudí bol od začiatku nerovnocenný a to na viacerých úrovniach: vekom, vzdelaním aj spoločenským postavením. Bondy sa v priebehu rokov pre lekárku, ktorá sa z Prahy vydala do Paríža, mení z obdivovaného mysliteľa a veľkého diskutéra na ľudské monštrum. Premena je postupná, ale neodvratná: na záver je z neho patologický narcis, zdierač posadnutý peniazmi, narkoman a egocentrik, falošný ľavičiar so slabosťou pre luxus či samovraždou posadnutý psychopat, ktorý na dno ťahá aj druhých. Hoci autorka neraz zveličuje (záverečný konflikt je nafúknutá banalita), väčšina z toho, čo píše, je pravda a zo svojich skúseností to potvrdzujem. Najdesivejšie pasáže predstavujú prenikavú sondu do správania a myslenia českého intelektuála v hraničnej situácii. Lenže hoci Bondy ako človek ikskrát zlyhal a vedel byť často neznesiteľný, mal v sebe zároveň takú mieru ľudskosti, nehy a hlbokého pochopenia pre tvorbu, s akou som sa u nikoho iného v jeho generácii nestretol. Aj mimoriadne talentovaní a múdri ľudia robia obrovské a celkom obyčajné chyby, čo vieme už od antiky, a bude to tak zaručene aj v budúcnosti.

Knihe zúfalo chýba editor, ktorý by ujednotil tému a ustrážil štýl. Autorka píše postupne čoraz menej o Bondym a čoraz viac o sebe, pričom sa za hranicou únosnosti utápa v klišé. Precestovala polovicu sveta, no jej opisy miest a pamiatok sú nudnejšie ako bedekre z Lidl. Záznamy z koncertov či opier majú charakter malomeštiackych denníkov nadšenca, náboženské vyznania sú dojemné ako Strážna veža. Hodnotenia politiky či súčasného umenia sú plné fráz aj úplných nezmyslov – prečo sa lekárka podujala na takýto obrovský projekt? Keby zostala iba pri Bondym, ktorého poznala možno lepšie ako ktokoľvek iný z jeho priateľov, jej výpoveď by bola silnejšia.

Lekárka a básnik mali spoločnú záľubu v drboch, v klebetách. Bondy však okrem nich vytvoril obrovské dielo, aké nemá medzi jeho rovesníkmi obdobu. Klečacká-Beyly porozumela len Bondymu-človeku, nie Bondymu-autorovi. Jeho tvorbu prakticky nepoznala, ani ju nezaujímala a nebavila – a na ten názor má plné právo. Preto jej portrét nevyhnutne zostal iba fragmentom. Pritom aj ona, minimálne hmotne, prispela k tomu, že Bondy bol jedným z najlepších českých spisovateľov dvadsiateho storočia, tvorcom originálnym a nekonvenčným, tak ako Ladislav Klíma, Jakub Deml či Ivan Jirous. Hoci Bondyho literárna a filozofická práca určite utrpela nadprodukciou, jeho dielo už patrí do stredoeurópskeho kánonu. Na prvý veľký životopis si ešte počkáme.

Michal Hvorecký (nar. 1976) je spisovatel. Žije v Bratislavě. V češtině vyšly jeho knihy Lovci & sběrači, Silný pocit čistoty a Plyš. http://hvorecky.sk