Telefónne zoznamy Ľubomíra Dolgoša

Bratislavskí parlamentní spravodajcovia mi iste dajú za pravdu v tom, že ťažisko viditeľnej práce slovenského snemu sotva leží v oblasti zákonodarnej. Vo chvíľach nezáživnej normotvorby sa záujem nemalej časti poslancov viditeľne presúva do priestorov miestneho bufetu. Rokovacia sála víťazí nad reštauráciou spravidla len vtedy, keď prídu na pretras témy vysoko politické s destabilizačno-explozívnou náložou.

Bezplatné školenie

Na ostatnej 21.plenárnej schôdzi takou bola „Informácia o stave a priebehu privatizácie na Slovensku“, zaradená ako zvláštny bod programu. Následná diskusia poriadne otriasla tvrdením, že spochybňovanie privatizácie ako takej - a v jej rámci predovšetkým kupónovej - je vzhľadom k 2,5 miliónu zaregistrovaných DIK-ov už i na Slovensku politicky nepriechodné. Opozícia rázne dementovala mýtus o víťazstve zdravého rozumu vo svojich radoch a vytiahla do boja so širokým vejárom výhrad a pripomienok: legislatívne vákuum, výpredaj národného majetku, meškanie privatizačných projektov a tým dané zvýhodnenie fondov, koncentrácia majetku v rukách najsilnejších fondov, nerovnaký prístup k informáciam, personálne a iné únie a väzby, špinavé peniaze, mafie, neprehľadné finančné krytie fondov a „čo keď Harvard nebude mať zdroje na vyplatenie DIK-ov?“. Všetko to sú bežné a dávno diskutované veci z ekonomických rubrík dennej tlače; opozícia k nim nepridala ani jednu originálnu myšlienku či riešenie. Rozprava pripomínala chvíľami kabaret, napr.…