ODÚ sa lúčila v Lučenci
Ján Langoš: „Jednanie SME viedli nešikovne, ale KLAUS nemal záujem sa dohodnúť.“
Je presne 16 hodin a jedna minúta, Lučenec, 14.novembra 1992. Budova bývalého ONV sa práve stáva dejiskom historickej chvíle. Les 262 rúk nad hlavami delegátov republikového snemu Občanskej demokratickej únie (ODÚ) rozhoduje o tom, že nástupca a dedič hnutia Verejnosť proti násiliu sám dobrovoľne ruší svoju existenciu. 14 hlasov proti a 9 zdržaní už nič nezmení na tom, že ODÚ prvá a jediná slovenská pravicová strana (ODS na Slovensku dodnes formálne ako subjekt neexistuje), takto rok po svojom ustanovení vyriekla sama nad sebou ortieľ. Referendum je totiž iba formalitou, výsledok je predom známy.
Damoklov meč dlhov
Tento sebazničujúci verdikt nie je vôbec neočakávaný, aj keď sa mal zrodiť za iných okolností. Málokto vie, že júnové voľby nerozhodovali len o politickom, ale doslova i fyzickom bytí, alebo nebytí ODÚ. Už dávno vopred známym Damoklovým mečom boli radovo osemmiestne finančné záväzky viacerým veriteľom, väčšina z nich s termínom splatnosti do konca roku. Bolo jasné, že po vytesnení do mimoparlamentnej pozície zo všetkými z toho plynúcimi obmedzeniami, obrovské dlhy buď úplne znemožnia, alebo aspoň paralyzujú ďalšie pôsobenie strany.S precitnutím z povolebného šoku sa ozval pud sebazáchovy. Smerom von ako politické a existenčné východisko bola vyhlásená ako prioritna „integrácia pravicových strán“. Dvojica parlamentárov Ivan…
Předplaťte si Respekt a nepřicházejte o cenné informace.
Online přístup ke všem článkům a archivu