Slovensko sa prihlásilo k národnému socializmu

Slovensko sa prihlásilo k národnému socializmu

Posledné zvonenie pre federáciu

Hneď druhá príležitosť slobodne sa vyjadriť ku svojej budúcnosti odhalila tuná snáď najväčšiu nedokonalosť parlamentnej demokracie - v prostredí, ktoré na ňu nedozrelo, je schopná vykopať si svoj vlastný hrob. V Alžírsku si na prvý slobodný pokus zvolili islamských fundamentalistov, Gruzínci agenta KGB Gamsachurdiu a Slováci Vladimíra Mečiara.

Pol parlamentu pre HZDS

Po rozdelení hlasov tých strán, ktoré sa nedostanú cez čiaru zvoliteľnosti, bude mať HZDS cca 73 mandátov; tým atakuje hranicu absolútnej väčšiny. Druhé miesto suverénne drží nástupnícka organizácia komunistické strany - Strana demokratickej ľavice (SDĽ): šestnást percent, čiže tridsať dva mandáty. Za sedem percent prináleží 14 poslaneckých kresiel v SNR Slovenskej národnej strane (SNS). Suma sumárum štyri pätiny miest v slovenskom parlamente bude vyhradených pre nacionálne ľavicový blok. Zvyšnú pätinu si podelí maďarská koalícia a KDH.Toto číselné vyjadrenie zvrchovanej vo=le slovenského voličstva znamená, že k faktickému rozdeleniu štátu mo=že dojsť aj v Bratislave, bez ohľadu na to, čo sa bude diať vo „federáli“. Slovenská vláda má totiž i dnes dostatok kompetencií, aby sabotovala federálny reformný scenár, čo už i vo veľmi krátkom čase nepochybne rozloží jednotný ekonomický priestor. Naviac nová konštelácia síľ v SNR umožňuje Mečiarovi nasadiť i legislatívne páky. Nepochybne ich využije. Na poslednom brífinku HZDS odznela z jeho úst kľúčová veta: „Federálne zákony, ktoré nerešpektujú ekonomické a sociálne danosti Slovenska, by sa mali na úrovni SNR meniť.“ Sice hovorí, že až po prijatie ústavy, ale ešte pred referendom, čo sa nedá ináč nazvať ako štátny prevrat. Ústavu má totiž Mečiar v pláne prijať do konca augusta, ale referendum - ako tretí krok štátoprávnej koncepcie HZDS - by sa malo uskutočnit až v prvom kvartáli 1993.

Jednoduché koaličné počty

Zábavné boli početné úvahy v televíznom programe „Voľby 92“ na tému, s kým po=jde Mečiar na Slovensku do koalície. V situácii, keď mu do nadpolovičnej väčšiny chýbajú cca 3 mandáty totiž prvá otázka, ktorú si treba položiť, nestojí tak, že s kým po=jde, ale či vo=bec s nekým ísť potrebuje. Pri pohľade na politický profil SDĽ a SNS si ťažko predstaviť taký zákon, ktorý by nedokázala cez tento parlament pretlačiť aj menšinová vláda HZDS. Tento variant je veľmi reálny, pretože za prvé SDĽ s Mečiarom vládnuť veľmi ani netúži a za druhé vie, že ak by ho chcela ke koalícii nútiť, dá prednosť SNS.To je aj jednoznačná odpoveď na otázku, s kým do koalície po=jde, ak predsa po=jde. Od koalície s SDĽ sa Mečiar už nespočetnekrát proklamatívne dištancoval a zo 73 mandátmi vo vrecku nemá ani najmenší do=vod viesť s Weissom akýkoľvek rozhovor. Obmäkčiť by ho mohol iba vydieračský manéver „antikoalície“ SDĽ plus SNS za účelom zichrovať pár miest vo vláde aj pre seba. To je ale nepravdepodobné - ako pre odlišné štátoprávne predstavy, tak aj pre malé vzájomné sympatie.Vyhlásenie zvrchovanosti a následné prijatie slovenskej ústavy sa zdá byť v tejto chvíli už neodvratné. Tu treba zdo=razniť jednu zásadnú vec: štátoprávne programy HZDS a SNS sa líšia len vytýčeným cieľom (konfederácia, rešpektíve úplná samostatnosť), technológia jeho dosiahnutia je ale celkom totožná. Spočíva v dvoch krokoch - zvrchovanosť a ústava plus ratifikačné referendum. Do trojpätinové väčšiny potrebnej k uskutočneniu scenára rozpadu chýbajú Mečiarovi s Prokešom tri hlasy. Je absolútne nemysliteľné, že by sa nenašli u SDĽ, ktorá sama tri pätiny pre zvrchovanosť navrhla a raz za ňu už i hlasovala. Že Mečiar si je plne vedomý, kam tento scenár smeruje, svedčí jeho ďalší výrok zo spomínanej tlačovky: „Po prijatí slovenskej ústavy bude právne sporná povaha a charakter federálnej ústavy.“

HZDS alebo ČSFR

Václav Klaus síce v týchto voľbách vyhral, ale boj o ďalšie pokračovanie reformy na území celej federácie, zdá sa, definitívne prehral. Slovenské rozloženie sil v oboch komo=rách FZ bude s nepatrnými odchýľkami to isté, ako v SNR. O novej konfigurácii slovenskej časti snemovne národov je zbytočné hovoriť. Čo je zaujímavejšie, nepriechodnou pre ekonomickú transformáciu sa stane i snemovňa ľudu, kde sa s prispením českej ľavice dostanú prereformné, demokratické sily do menšiny. Z toho istého do=vodu je nepredstaviteľné i zostavenie federálnej vlády. Pravicová neprejde slovenskou, ľavicová českou časťou SN, o nejakom pravo-ľavom hybride je pri existujúcej polarizácii politickej scény utópiou aj uvažovať.Je jasné, že budúcnosť československého štátu i jeho ďalšie smerovanie závisí na dohovore dvoch víťazov volieb. Bohužiaľ ťažko si predstaviť, ako a na čom sa mo=žu Klaus s Mečiarom dohodnúť. Každá dohoda medzi nimi je možná iba za cenu úplne zásadných ústupkov jednej alebo druhej strany. A to je ničím nepodložená naivná ilúzia. Aby zachránil aspoň Čechy, Klaus nemo=že a nesmie ustúpiť od princípu funkčnej federácie a pokračovania úspešne rozbehnutej transformácie. Na strane druhej Mečiar je síce naozaj bezzásadový, ale ešte viac tvrdohlavý, je posadnutý spasiteľskou mániou a nabitý negatívnymi emóciami. Okrem toho ťah na federálnu bránu je konštantou jeho politického profilu. Netreba zabúdať, že Československú štátoprávnu kauzu odštartoval v Trenčianskych Tepliciach práve on.O niečo schodnejšou sa javí špekulácia s osóbou snáď jediného normálne vyzerajúceho politika v HZDS - Rudolfa Filkusa. Explózia v HZDS je otázkou času, realista Filkus si je toho vedomý. Zdanlivo niet do=vodu, prečo by výmenou za kreslo federálneho premiéra rozbušku sám neodpálil. Pravda, je viac ako otázne, koľko novo zvolených poslancov HZDS po=jde s ním. Hanebný výsledok týchto volieb na Slovensku zformuloval jedinú alternatívu - buď sa rozpadne HZDS, alebo ČSFR.

Test inteligencie: veľká nedostatočná

Ako v každej začínajúcej demokracii, boli tieto voľby aj testom inteligencie a občanskej zrelosti. Bohužiaľ, tri štvrtiny slovenských voličov si v tejto skúške vystavilo certifikát s veľkou nedostatočnou. Miesto serióznych, do=veryhodnych programov občansko demokratických strán, uprednostnili populizmus dobrodruhov. Je možné, že v dohľadnej dobe šanca na reparát už nepríde. Hovorí sa, že každý národ má takú vládu, akú si zaslúži. O racionálne jadro tejto vety niet sporu. Problém je ale v tom, že pykať za hlúpost väčšiny bude musieť aj nevinná menšina.