K čomu teda sme tu

K čomu teda sme tu

V každom národe, za každých okolností sú vzdelaní a odvážni ľudia snažiaci sa o nápravu. Vnútorne svobodná väčšina Čechov a Slovákov začína s nápravou vecí ľudských. Je smutno na duši, keď v začiatku nápravy sme svedkami nacionalizmu, rasizmu a antisemitizmu.Dvatsiateho osmého októbra 1991 pri príležitosti 73.výročia vzniku Česko-Slovenska sme išli z Bernolákova do Bratislavy, abysme oslávili toto výročie s prianím žiť v spoločnom štáte ČSFR. Postavili sme sa do radu ľudí usilujúcich o to isté, a chceli sme pozdraviť prezidenta. Čo spôsobila menšina „besov“ na námestí SNP dovlečených autobusmi, pískajúcich a revúcich? Tu na námestí sa prestúpil zákon.Prejav neúcty k prezidentovi a jeho sprievodu bol prejavom odsúdenia hodným, hoci bol prejavom menšiny zúčastnených. Druhýkrát som sa hanbila za to, že som Slovenka. Uvedomovali sme si svoju bezmocnosť voči hŕstke hlupákov. Dokedy sa im dovolí urážať prezidenta ČSFR, dokedy budú vystupovať menom slovenského národa?Cesta väčšiny Čechov a Slovákov vedie k prianiu žiť v spoločnom štáte. Ktokoľvek si čestný občan tejto vlasti a poznáš pomoc, hýb sa a nestoj! Nesluší sa čestnému mužovi sedieť v prístave a z bezpečia sa dívať na cudzie stroskotanie. Je v záujme ľudí, aby nezablúdili od cieľov, ktoré sme si vytýčili. K čomu teda sme tu? Abysme raz neľutovali.