Spor o preambulu

Spor o preambulu

Rehabilitácia fašistického štátu

Od vyhlásenia pomlčkovej vojny, ktorou poslanci FZ prakticky spustili mechanizmus rozpadu ČSFR, pohybovalo sa Československo po čepeli noža, brúsenej systematickou kampaňou niektorých slovenských domácich i zahraničných politikov a masmédií. Teraz sa dostalo na jeho hrot, v ktorom sa bývalí exponenti slovenskej farskej republiky, jej ideológovia i obhajcovia vzácne zjednotili s niektorými dnešnými slovenskými politikmi. Členovia vlády SR, ktorí odmietli plniť parlamentom schválený vládny program ekonomickej transformácie pri zachovaní federácie, tajní splupracovníci ŠtB, ktorí v prípade prijatia tzv. lustračného zákona budú mať do kľúčových funkcií štátu na pár rokov zatvorené dvere, romanticky založení národovci, ktorým chýba schopnosť hlbšej analýzy a vecný pohľad na realitu, sa zjednotili v názore, že Slovensko musí byť samostatné, pretože iba tak môže byť slobodné, demokratické a prosperujúce. Je to pozoruhodné zjednotenie, ak si uvedomíme, že Slovenský štát nebol ani demokratický, ani slobodný, ale totalitný, rasovo diskriminačný. Aj podľa jeho ideológa Štefana Polakoviča to bol fašistický ľudácky štát.

Škrtnúť kontinuitu Československa

Zdá sa však, že pre tento štát majú slabosť i také osobnosti ako predseda SNR František Mikloško a premiér slovenskej vlády Ján Čarnogurský. Títo čelní predstavitelia odporu voči bývalému komunistickému režimu protestujú proti časti preambuly…