Sudetští Němci

Na 150 českých historikov zaujalo stanovisko k vyhnaniu sudetských a karpatských Nemcov z Československa po druhej svetovej vojne. Dokument uverejnili noviny 26. a 27.júna 1991 vo výťahoch, takže nie je možné posúdiť ho vcelku. Zdá sa však, že výťah z neho je podstatný a možno sa spoľahlivo orientovať v jeho texte.

Možno súhlasiť s historikmi, že ide o tvrdú a bolestnú skúsenosť našej minulosti. Znie ovšem od historikov podivne, ak chcú za nedávnym obdobím našich dejín urobiť definitívnu bodku a začať budovať na celkom iných princípoch. Budúcnosť sa sotva dá projektovať bez dôsledného vysporiadania sa najmä s našim vlastným gestapizmom, s našim vlastným zlyhaním, ktoré si nedokážeme či skôr nechceme pripustiť. Nemci nech si svoje veci v historickej retrospektíve vysporiadajú sami, naše dejepisectvo nacistickú agresiu odsúdilo dostatočne. Čo nám však chýba, je hlbší kritický pohľad na naše vlastné činy.

Kolektívna vina

Ak stanovisko historikov vychádza z názoru, že „odsun nebol založený na princípe uznania kolektívnej viny“ sudetských a karpatských Nemcov, tak ide o nepravdu. Akt vyhnania sa udial práve na uznaní a materiálnom presadení kolektívnej viny všetkých našich Nemcov za zločiny nacizmu nielen hitlerovského - „ríšskeho“, ale aj henleinovského „nášho“. Termín „kolektívnej viny“ síce nebol obsiahnutý v žiadnom dokumente, súvisiacim s neľudským aktom vyhnanstva, ale bol zakotvený v samej podstate odsunu, v jeho uskutečňovaní a konečnej…