Slovenský parlament

Počas zasadaní 13.schôdze Slovenskej národnej rady členovia najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky viackrát tlieskali poslancovi Petrovi Weissovi, čelnému predstaviteľovi Komunistickej strany Slovenska (najnovšie Strany demokratickej ľavice). Toto by sa pred pol rokom nestalo. Samozrejme, možno argumentovať, že poslanci tlieskajú svojim kolegom najmä na základe toho, čo hovoria, a menej na základe strany, v mene ktorej vystupujú. Peter Weiss však nehovoril nič povzbudivé: útočil na koncepciu ekonomickej reformy a jej hlavného garanta Jozefa Kučeráka.

Ak by sme mali hodnotiť posledný týždeň v slovenskom parlamente športovou terminológiou, na góly je to 2:1. Prvý gól dostala pochybná ľavicovo-nacionálna koalícia ZDS-SNS- SDĽ, keď bol odvolaný Mečiar. Vyrovnávajúcim gólom bolo národné odvolanie Kučeráka. Druhý gól ľavičiari dostali, keď sa im nepodarilo odvolať predsedníctvo SNR.

Nie sme však na štadióne, a odvolanie podpredsedu slovenskej vlády pre ekonomickú reformu je najvážnejším kolapsom ponovembrového vývinu na Slovensku. Možno sa spýtať - nestali sa len za posledný rok horšie veci než odvolanie jedného člena vlády? Odhalenie pamätnej tabule Jozefovi Tisovi, mítingy za prijatie „matičného“ návrhu zákona o jazyku, mítingy za zvrchovanosť zákonov SNR nad zákonmi Federálneho zhromaždenia, míting venovaný spomienke na vznik Slovenského štátu…

Hlavný rozdiel spočíva v tom, že všetky tieto doterajšie ataky na demokraciu boli vedené „z ulice“…