Slovensko sa musí stať samosprávnym celkom

Chcem sa vás opýtať na postoj k lustráciám, ale ešte predtým by bolo asi zaujímavé, keby ste niečo povedali o vzťahu kultúry a štátnej bezpečnosti v minulých rokoch.

Bol som dvadsať rokov v kontakte s ľuďmi, ktorých ŠtB vyhľadávala, hoci oni po tom vôbec netúžili. Ak odmietli spolupracovať, žili na pokraji biedy. Niektorí hľadali spôsob, ako prežiť. Teda - informovali. Pamätám sa na jeden typ staršieho eštébáka, lebo aj mňa vyšetroval. Jeden výtvarník ho pravidelne prijímal doma, strávil s ním večer, ten z něho mámil informácie, ale som presvedčený, že to nemohlo byť nič politické, boli to informácie na úrovni klebiet. Keď potom eštébák odišiel, ten umelec sa napil, potom sa vyzvracal, aby sa od tej špiny odreagoval. Poznám aj takých, čo chodili na Bezpečnosť. Bol to zúfalý zápas, ktorý každý znášal inakšie. Jeden z najzúfalejších prípadov je básnik Válek, ktorý nedávno zomrel. Jeden z jeho blízkych ľudí povedal, že minister Válek si myslel, že niečo zachráni, podarilo sa mu však ešte viacerých talentovaných literátov strhnúť za sebou.

No robiť im v celom tom marazme nejakého sudcu sa mi nepáči. Každý z týchto ľudí nesie svoju kliatbu v sebe, vo svojej tvorbe. Vo svete ducha sa nedá klamať. Čiže, tu bude každý sudcom sám sebe.

Mali ste v minulosti nepríjemnosti so Štátnou bezpečnosťou. Je tu však fakt, že na Slovensku bola činnosť disentu oveľa slabšia ako v Čechách.

Ja som bol od začiatku prepojený v náboženskom…