Staré štruktúry v nových šatách

Od 17.novembra 1989 dodnes sa v politickom živote Slovenska dá na základe predbežnej analýzy vystopovať určitá línia, ktorá už dostatočne zreteľne ukazuje, k akému cieľu Slovensko mieri. Túto líniu zviditeľňujú udalosti minulého i tohoto roka, charakterizované spoločným menovateľom: destabilizácia spoločnosti. Súčasne, ako zdanlivo vedľajší produkt, s množiacimi sa škandálmi, klesala popularita intelektuálneho vedenia VPN a všeobecná dôvera v jeho sily i chuť ozdraviť a očistiť túto spoločnosť. Aféry Budaj - Schuster, vzpúra vezňov, Budaj - Ciklamini, Ružomberok, Trenčianske Teplice, jazykový zákon, kompetenčné zákony, rozkol VPN, majú byť zrejme zúročené v bode najvyššom, ktorým bude prijímanie ústav. V tomto bode má mať dominantnú popularitu i podporu národa neintelektuálna skupina, ktorá si tak zaisťuje realizáciu svojich plánov.

Intelektuáli tvorili pred novembrovou revolúciou tzv. ostrovy pozitívnej deviácie (Gál), stojace v analyticko- kritickej opozícii voči režimu. Dnes sme sa dostali do situácie podobnej, pretože tieto ostrovy sú opäť tam, kde boli kedysi. Je to alarmujúci signál pre demokratické prúdy v slovenskej spoločnosti. Pretože ak sa pozrieme na Slovensko en bloc, zistíme, že doteraz neprebehol, a vlastne sa ani poriadne nerozbehol proces, ktorý má vytvoriť základné predpoklady systémových zmien. Tým procesom je deboľševizácia. Tam možno vidieť hlavnú príčinu brzdenia zásadných zmien. Rastie sociálne i politické napätie, a tie sa stávajú…