Slovenskí študenti a zjednotenie národa

Základy právneho štátu a parlamentnej demokracie, pri iniciácii ktorých stáli v novembri minulého roku v predných radoch aj slovenskí študenti, zaznamenávajú na Slovaensku tvrdé údery, a to paradoxne práve od študentov samotných.

Mnohí z nich teraz vydatne prispievajú k likvidácii týchto základov. Nechcú alebo nemôžu si už priznať, že konflikt, vyvolaný prijatím jazykového zákona, bol metodicky pripravovaný a riadený viac či menej skrytými skupinami domácej i zahraničnej provenience, ktoré sledovali a sledujú konkrétny cieľ: skryť sa za legitimáciu a morálny kredit študentov - zamätových revolucionárov, vzbudiť v nich ilúziu opätovnej nevyhnutnosti boja za spravodlivú a posvätnú vec, tentokrát za vec národnej cti a občianskej statočnosti. Jeho začiatkom bude štrajk, ktorý má následovne vyvolať rovnakú vlnu v riadoch pracujúcich. V závere tohto scenára sa opäť píše o odstúpení vlády a parlamentu z „vôle národa“. Keďže prvý pokus o slovenský „národný“ puč nevyšiel a jeho nejnádejnejší vodcovia sa zdiskreditovali a stratili podporu, objavuje sa teraz jasná tendencia postaviť do čela už spracovaných študentov, ktorých nie je málo, a tí majú strhnúť ďalších. 17. november je totiž najvhodnejším dátumom, kedy vyhlásiť zdanlivo legitímny študentský štrajk, bodkou za ktorým bude vyhlásenie Slovenského štátu. Aby sa vyvolalo čo najsilnejšie zdanie autentičnosti, nemožno vylúčiť, že sa objaví aj nový Martin Šmíd, a kruhy, verejne hlasajúce násilie, sú schopné miesto…