Rozhľady a perspektívy

V čase, keď sa naša politická revolúcia začína dostávať do závozu a my, oslepení perspektívami Európy a sveta našich predstáv, sa čoraz viac zahlcujeme nesvetovými problémami domácej výroby, brániacimi nám akosi „zgruntu“ sa pustiť do riešenia problémov skutočných, stojí za to zdvihnúť na chvíľu zrak a poučiť sa od tých, do spoločenstva ktorých by sme tak radi patrili napriek tomu, že si cestu doň nijako neuľahčujeme. Taliani nemajú síce zákon na ochranu taliančiny, ale napriek tomu (alebo azda práve preto?) sú akosi v stave postupne pacifikovať vášne v Južnom Tyrolsku, zväčša po nemecky hovoriacej alpskej enkláve. I keď tu zďaleka ešte nepanuje úplný mier, panuje tu dnes nepochybne blahobytná idyla. Sú v nej síce aktívne nacionalistické hnutia a partaje, reprezentujúce oba antagonistické tábory - talianský a nemecký - ale inak žijú pokojne vedľa seba a dá sa povedat, že i spolu. Nebolo to tak vždy, ešte pred pár desaťročiami tu vybuchovali bomby. Súčasná znášanlivosť je výsledkom trpezlivej tolerancie talianskej demokratickej spoločnosti. Pritom - a to treba zdôrazniť - tu celkom dominuje menšinový jazyk, teda nemčina, ktorý v tejto oblasti reprezentuje kultúru väčšiny. Ani všetky úradné nápisy nie sú dvojjazyčné, aj keď všetci úradníci a predstavitelia obecnej a štátnej správy samozrejme oboma jazykmi hovoria.

S Talianskom a Talianmi máme teda spoločný menšinový problém, ale veľmi rozdielne jeho riešenie. Podobnosti nájdeme i v iných oblastiach spoločenského…