Na troskách štvrtej ríše

Nemecká demokratická republika prestala existovať, ale svet sa ešte dlho bude musieť zaoberať dedičstvom, ktoré svetu zanechala. Neide iba o špiónov, ktorí sa ešte dnes (s úlohami bohvie od koho) potulujú po celom Nemecku.

Pikantným aspektom zjednotenia je skutočnosť, že po 37 rokoch sa do nemeckého parlamentu pod hlavičkou východonemeckej Strany demokratického socializmu dostávajú komunisti. Po prvý (a posledný) raz ich zvolili do spolkového snemu v roku 1949. Vo voĺbách roku 1953 všetky kreslá stratili a v roku 1956 ich dokonca v Spolkovej republike zakázali ako podvratnú organizáciu. Dodnes nemajú členovia komunistickej strany v niekoľkych spolkových krajinách právo pracovať v štátnej službe, čosi, na čo poukázal vodca súčasnej komunistickej frakcie v Bonne Gregor Gysi vo svojom prvom prejave. Za príklad si vybral Michaila Gorbačova konštatujúc, že sovietsky prezident so svojimi zásluhami o zjednotenie by v niektorých častiach Nemecka nemohol byť ani poštárom.

Jedna z inštitúcií, ktoré napriek mierovej zmluve neprešli pod kontrolu nového nemeckého štátu, je berlínske dokumentačné centrum, ktoré v predmestskej štvrti Dahlem má najpodrobnejší existujúci archív vojnových zločincov. V budove, ktorá - azda symbolicky - predtým slúžila ako odpočúvacia telefonická centrála Gestapa, sa nachádza na 30 miliónov nacistických dokumentov vrátane kompletnej kartotéky členov NSDAP, dokladov o pokusoch na väzňoch koncentračných táborov a dokonca Hitlerovej záveti. Skôr než…