Všeľudové vlastníctvo

Pán Barák sa vo svojom článku „Proč a jak privatizovat“ (LN, 17.8.1990) dotkol problému vrátenia majetku pôvodným vlastníkom. Vďaka aj za tie dve vety. Len by som poprosil autora, aby si uvedomil, čo a ako pri svojej obhajobe kupónovej varianty hovorí. Odcitujem: Rozdáním majetkových kupónů se zamezí tahanicím okolo navrácení zestátněného majetku komunistickým režimem. Tyto by pokračovaly donekonečna.Vravieť ľuďom, ktorých tento štát v minulosti chladnokrvne okradol, tým, ktorých osudy majú charakter genocídy: zabudnite na svoje práva, ťahanice s vami by pokračovali donekonečna - to je prinajmenšom nezdvorilosť. Čo sa obsahu týka, má pán Barák nepochybne pravdu, keď tvrdí, že je to jeden z hlavných dôvodov pre rozdanie kupónov obyvateľstvu. Vďaka za úprimnosť. Ja by som nebol v stave takto vehementne podporovať spôsob, ako naďalej legalizovať stav bezprávia. Rozdaním kupónov sa totiž staneme pasívnymi spoluviníkmi verbálne odsudzovaných nepravostí.

Zvykli sme si na konfiškácie, máme ich v krvi. Spomeniem len tie československé: prepadnutie majetku Rakúsko-Uhorskej šľachty po vzniku ČSR. Arizácia. Transfer Maďarov a Nemcov po vojne. Zhabanie majetku zradcov a kolaborantov. Postupné totálne znárodnenie. Rozkulačovanie a zakladanie družstiev. Odňatie majetku cirkvi. Menová reforma. Konfiškácia majetku emigrantov.

Okolo takého dedičstva sa skutočne chodí po špičkách. Ale povedať: ‚Prepáčte, nemám čas‘ - to sú spôsoby sobášneho podvodníka pri stretnutí s ozbíjanou…