Bez informácie niet informovanosti...

… a tobôž nie znalostí. So všetkou prenikavosťou si to uvedomujem v týchto dňoch nad hromádkami novín z domova i zo sveta. Netreba ani veĺmi porovnávať. Na prvý pohľad je zrejmé, že kým kvalitnejšia svetová tlač venuje konfliktu v Perzskom zálive najmenej dve, ale v nejednom prípade až päť strán denne, u nás je výnimkou, keď sa tu a tam na túto tému nájde komentár a zhrnutie udalostí dokopy na štvrť strany nášho špeciálneho miniformátu.

Vedieť o svetovom dianí a rozumieť mu je nesmierne dôležité, ak máme - ako štát - robiť správne rozhodnutia. Ja sa obávam, že ani tí, čo ich majú robiť, veľa informácií nemajú. Ale ide aj o to, aby bol dobre informovaný každý občan, pretože v slobodnej spoločnosti dobre informovaní občania môžu ovplyvniť rozhodnutia politikov, a tým v krajnom prípade všeličomu zabrániť.

Niektoré skutočnosti, v ktorých žijeme, sú krátkodobo nezmeniteľné. K nim patrí zúfalý nedostatok novinového papiera a takmer neexistencia zahraničných korešpondentov či skúsených zahraničnopolitických redaktorov, o nejakej podrobnejšej novinárskej špecializácii ani nehovoriac. Keď vidím v zahraničnej tlači vedľa podrobných referátov, redakčných komentárov, mapiek a skic všetko zostavené tak, aby celok poskytol úplný obraz situácie osvetlenej zo všetkých strán a doplnené o analýzu politického redaktora, diplomatického a vojenského korešpondenta (koľko šéfredaktorov u nás vie, že také funkcie existujú?) a o príspevky externých odborníkov na medzinárodné právo…